Krajina sa otepľuje. Priemerná teplota zemského povrchu sa za posledných sto rokov zvýšila približne o 0.85 stupňa. Hlavnými dôvodmi sú využívanie fosílnych palív, ako je uhlie, ropa a zemný plyn, pri výrobe energie a vo vozidlách, ničenie lesov absorbujúcich uhlík a koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére dosiahla rekordnú úroveň.

V dôsledku globálneho otepľovania sa ľadová oblasť takmer desaťkrát väčšia ako Británia roztopila v porovnaní so začiatkom osemdesiatych rokov, pričom hladina morí stúpala v priemere o devätnásť centimetrov po celom svete od 1980. storočia.

V blízkej budúcnosti budú zdroje sladkej vody nedostatočné, počet katastrof spôsobených povodňami, búrkami, horúčavami a suchami sa zvýši a najchudobnejšie krajiny budú najviac postihnuté.

Viac ako 70 percent emisií skleníkových plynov spôsobuje 10 rozvinutých krajín. V prvom rade by sa tieto krajiny mali vrátiť k zelenej energii skôr, ako bude neskoro. Podľa názoru vedcov, ak sa priemerná teplota zvýši o 2 stupne, povedie to k vážnym a nebezpečným zmenám klímy, ktoré postihnú najmä chudobných.

Podľa vedcov, ak krajiny nerobia nič, priemerná teplota sveta sa v roku 2100 zvýši o 4 - 5 stupňov. Ak sa budú dodržiavať súčasné politiky, zvýši sa o 3 až 4 stupne. V posledných rokoch sa priemerná teplota podľa národných klimatických plánov na zníženie emisií zvýši o 2 až 3 stupne. V skutočnosti je dôležité pamätať na to, že aj dvojstupňové zvýšenie povedie k významným a nebezpečným zmenám klímy.

Keď sa spomína skleníkový efekt, rozumie sa, že atmosféra Zeme zachytáva niektoré škodlivé lúče vychádzajúce zo Slnka. Energiu zo slnka absorbujú atmosférické skleníkové plyny. Bez tohto účinku by bola Zem o 30 stupňov chladnejšia a život by sa nestal.

Emisie skleníkových plynov podľa typu sú nasledujúce: 57 percent oxidu uhličitého z fosílnych palív, 17 percent oxidu uhličitého, 14 percent oxidov dusíka, 8 percent oxidov dusíka, 4 percentá v dôsledku ničenia lesov a biomasy.